Nemala som dobrý pocit z toho, keď mi môj muž povedal, že kúpil chatu na vidieku. Neviem prečo, ale naozaj som sa nevedela stotožniť s tým, že budeme mať nejaký dom mimo mesto, myslela som si, že budem mať na to proste len nervy a budem nespokojná so všetkým, čo je tam. Neznášala som hmyz a nemala som rada ani prírodu (ak to neznie fakt hrozne), takže som si samú seba na nejakej chate nevedela predstaviť. Môj muž ale ku mne prišiel a povedal mi, že chce, aby som sa tam cítila dobre. A že z toho dôvodu je len na mne, ako si to tam zariadim.

Dajme tomu, že to urobil ako z tých filmov, proste mi dal kreditku a nechal ma, nech sa vybláznim. No a uznajte sami, existuje niečo lepšie, čo sa mi mohlo stať? Takže som si hneď začala prezerať internetové stránky a časopisy, kde bol nábytok vo vidieckom štýle. Bola som prekvapená z toho, ako veľmi ma to chytilo. Naozaj som nečakala, že sa tým stanem až taká posadnutá a že ma to bude naozaj tak veľmi baviť. Som rada, že sa tak však stalo. Vybrala som nám materiál, ktorý sa na chatu jednoducho hodí a do jedálne som dala nádherné drevene stoly z masivu. Bolo to naozaj to najlepšie rozhodnutie, ktoré som mohla urobiť a som vážne šťastná, že som to urobila.

Nakoniec som sa aj na tej chate necítila tak zle, ako som si myslela, práve naopak. Bola som skutočne šťastná, že sa môžem takýmto spôsobom vyblázniť a taktiež som sa tešila aj z toho, že môžem urobiť všetko preto, aby som sa tam dobre cítila len vďaka tomu, že všetko okolo mňa bolo ako stvorené pre môj vkus a pre všetko, čo sa mi páčilo. Asi by som už nikdy nič viac nechcela. Hlavné bolo, že som sa vážne cítila maximálne dobre. A môj muž bol rád, že mu na víkendy na vidieku už nešomrem, ale teším sa, kedy tam konečne zase prídeme. A to je niečo, čo vám jednoducho nikto len tak nedá. Pocit radosti z toho, že niekde ste.